Na pozadí globálneho úsilia o riešenia v oblasti udržateľnej energie preukázal Uzbekistan obrovský potenciál v sektore obnoviteľných zdrojov energie, najmä vo vodnej energii, vďaka svojim bohatým vodným zdrojom.
Vodné zdroje Uzbekistanu sú rozsiahle a zahŕňajú ľadovce, rieky, jazerá, nádrže, cezhraničné rieky a podzemné vody. Podľa presných výpočtov miestnych odborníkov dosahuje teoretický hydroenergetický potenciál riek v krajine 88,5 miliardy kWh ročne, zatiaľ čo technicky uskutočniteľný potenciál je 27,4 miliardy kWh ročne s inštalovanou kapacitou presahujúcou 8 miliónov kW. Medzi nimi vyniká rieka Pskem v Taškentskej provincii ako „vodný poklad“ s technicky uskutočniteľnou inštalovanou kapacitou 1,324 milióna kW, čo predstavuje 45,3 % dostupných hydroenergetických zdrojov Uzbekistanu. Okrem toho rieky ako To'polondaryo, Chatqol a Sangardak majú tiež významný potenciál rozvoja hydroenergetických zdrojov.
Rozvoj vodnej energie v Uzbekistane má dlhú históriu. Už 1. mája 1926 začala prevádzku prvá vodná elektráreň v krajine, Bo'zsuv GES – 1, s inštalovaným výkonom 4 000 kW. Najväčšia vodná elektráreň v krajine, vodná elektráreň Chorvoq, bola postupne uvedená do prevádzky v rokoch 1970 až 1972. Jej inštalovaný výkon sa po modernizácii zvýšil zo 620 500 kW na 666 000 kW. Do konca roka 2023 dosiahol celkový inštalovaný výkon vodnej energie v Uzbekistane 2,415 milióna kW, čo predstavuje približne 30 % jeho technicky uskutočniteľnej kapacity. V roku 2022 predstavovala celková výroba elektriny v Uzbekistane 74,3 miliardy kWh, pričom obnoviteľné zdroje energie prispeli 6,94 miliardami kWh. Z toho vodná energia vyrobila 6,5 miliardy kWh, čo predstavuje 8,75 % celkovej výroby elektriny a dominuje vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov s podielom 93,66 %. Avšak vzhľadom na technicky realizovateľný hydroenergetický potenciál krajiny vo výške 27,4 miliardy kWh ročne sa využilo iba približne 23 %, čo naznačuje obrovské možnosti rastu v tomto sektore.
V posledných rokoch sa Uzbekistan aktívne venuje rozvoju vodnej energie a spustil množstvo projektov. Vo februári 2023 podpísala spoločnosť Uzbekhydroenergo memorandum o porozumení (MOU) so spoločnosťou Zhejiang Jinlun Electromechanical Industry o spoločnej výrobe zariadení pre malé vodné elektrárne. V júni toho istého roku bola dosiahnutá dohoda so spoločnosťou China Southern Power Grid International o výstavbe troch vodných elektrární. Okrem toho v júli 2023 spoločnosť Uzbek Hydroenergo vyhlásila tender na výstavbu piatich nových vodných elektrární s celkovou kapacitou 46,6 MW, s očakávanou ročnou výrobou 179 miliónov kWh za cenu 106,9 milióna dolárov. V júni 2023 Uzbekistan a Tadžikistan spoločne spustili projekt výstavby dvoch vodných elektrární na rieke Zeravshan. Prvá fáza zahŕňa vodnú elektráreň Yavan s výkonom 140 MW, ktorá si vyžaduje investíciu 282 miliónov dolárov a predpokladá sa, že ročne vyrobí 700 – 800 miliónov kWh. Následná elektráreň s výkonom 135 MW na rieke Fandarya sa plánuje s odhadovanou investíciou 270 miliónov dolárov a ročnou výrobnou kapacitou 500 – 600 miliónov kWh. V júni 2024 Uzbekistan predstavil svoj plán rozvoja vodnej energie, ktorého cieľom je dosiahnuť inštalovaný výkon 6 GW do roku 2030. Táto ambiciózna iniciatíva zahŕňa výstavbu nových elektrární aj modernizačné úsilie a je v súlade so širšou stratégiou krajiny v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktorej cieľom je zvýšiť podiel zelenej energie na 40 % celkovej energetickej štruktúry do roku 2030.
V záujme ďalšieho rozvoja sektora vodnej energie uzbecká vláda zaviedla podporné politiky a regulačné rámce. Plány rozvoja vodnej energie sú právne formalizované a neustále sa spresňujú v reakcii na technologický pokrok a globálne trendy. Napríklad kabinet ministrov v novembri 2015 schválil „Plán rozvoja vodnej energie na roky 2016 – 2020“, ktorý načrtol výstavbu deviatich nových vodných elektrární. S postupom stratégie „Uzbekistan-2030“ sa očakáva, že vláda zavedie ďalšie politiky a legislatívu na prilákanie zahraničných investícií do vodnej energie a iných sektorov obnoviteľných zdrojov energie. Väčšina uzbeckých vodných elektrární bola postavená počas sovietskej éry podľa sovietskych noriem. Krajina však čoraz viac prijíma medzinárodné normy na modernizáciu sektora. Nedávne prezidentské dekréty výslovne vyzývajú na zavedenie globálnych stavebných noriem, čím sa vytvárajú nové príležitosti na spoluprácu pre medzinárodné podniky vrátane čínskych firiem, aby prispeli svojimi odbornými znalosťami a etablovali svoje technológie v Uzbekistane.
Z hľadiska spolupráce majú Čína a Uzbekistan významný potenciál pre spoluprácu v sektore vodnej energie. S pokrokom v Iniciatíve pásu a cesty dosiahli obe krajiny široký konsenzus o spolupráci v oblasti energetiky. Úspešné spustenie železničného projektu medzi Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom ďalej posilňuje základy pre spoluprácu v oblasti vodnej energie. Čínske podniky majú rozsiahle skúsenosti s výstavbou vodných elektrární, výrobou zariadení a technologickými inováciami, spolu s pokročilými technológiami a robustnými finančnými možnosťami. Uzbekistan zároveň ponúka bohaté zdroje vodnej energie, priaznivé politické prostredie a veľký dopyt na trhu, čo vytvára ideálne podmienky pre partnerstvo. Obe krajiny sa môžu zapojiť do hlbokej spolupráce v rôznych oblastiach vrátane výstavby vodných elektrární, dodávok zariadení, transferu technológií a odbornej prípravy pracovnej sily, čím sa podporia vzájomné výhody a spoločný rast.
S ohľadom na budúcnosť má uzbecký vodný priemysel pred sebou sľubnú budúcnosť. Realizáciou kľúčových projektov bude inštalovaná kapacita naďalej rásť, čo bude uspokojovať domáce energetické potreby a zároveň vytvárať príležitosti na export elektriny a generovať značné ekonomické výhody. Rozvoj vodného energetiky navyše stimuluje rast v súvisiacich odvetviach, vytvára pracovné príležitosti a podporuje regionálnu hospodársku prosperitu. Rozsiahly rozvoj vodnej energie ako čistého a obnoviteľného zdroja energie pomôže Uzbekistanu znížiť jeho závislosť od fosílnych palív, znížiť emisie uhlíka a pozitívne prispeje k úsiliu o zmiernenie globálnej zmeny klímy.
Čas uverejnenia: 12. marca 2025
