História vodnej energie v Číne

Najstaršia vodná elektráreň na svete sa objavila vo Francúzsku v roku 1878, kde bola postavená prvá vodná elektráreň na svete.
Vynálezca Edison tiež prispel k rozvoju vodných elektrární. V roku 1882 Edison postavil vodnú elektráreň Abel vo Wisconsine v USA.
Spočiatku bola kapacita vybudovaných vodných elektrární veľmi malá. V roku 1889 sa najväčšia vodná elektráreň na svete nachádzala v Japonsku, ale jej inštalovaný výkon bol iba 48 kW. Inštalovaný výkon vodných elektrární však prešiel významným vývojom. V roku 1892 bola kapacita vodnej elektrárne Niagara v Spojených štátoch 44 000 kW. Do roku 1895 dosiahla inštalovaný výkon vodnej elektrárne Niagara 147 000 kW.

Po vstupe do 20. storočia dosiahla vodná energia vo významných rozvinutých krajinách rýchly rozvoj. Do roku 2021 dosiahne celosvetový inštalovaný výkon vodnej energie 1360 GW.
História využívania vodnej energie v Číne siaha viac ako 2000 rokov dozadu, kedy sa voda používala na pohon vodných kolies, vodných mlynov a vodných mlynov na výrobu a život.
Najstaršia vodná elektráreň v Číne bola postavená v roku 1904. Bola to vodná elektráreň Guishan, ktorú postavili japonskí útočníci na Taiwane v Číne.
Prvou vodnou elektrárňou postavenou v pevninskej Číne bola vodná elektráreň Shilongba v Kunmingu, ktorá bola spustená v auguste 1910 a vyrobila elektrinu v máji 1912 s celkovým inštalovaným výkonom 489 kW.
V nasledujúcich približne dvadsiatich rokoch, kvôli nestabilite domácej situácie, rozvoj vodnej energie v Číne nedosiahol významný pokrok a bolo postavených len niekoľko malých vodných elektrární, medzi ktoré patria najmä vodná elektráreň Dongwo v okrese Luxian v provincii S'-čchuan, vodná elektráreň Duodi v Tibete a vodné elektrárne Xiadao, Shunchang a Longxi v provincii Fujian.
Nastal čas počas protijaponskej vojny, keď sa na odolanie agresii využívali najmä domáce zdroje a v juhozápadnom regióne boli postavené iba malé elektrárne, ako napríklad vodná elektráreň Taohuaxi v S'-čchuane a vodná elektráreň Nanqiao v Yunnane. V japonsky okupovanej oblasti Japonsko postavilo niekoľko veľkých vodných elektrární, najmä vodnú elektráreň Fengman na rieke Songhua v severovýchodnej Číne.
Pred založením Čínskej ľudovej republiky dosahoval inštalovaný výkon vodnej energie v pevninskej Číne 900 000 kW. Avšak kvôli stratám spôsobeným vojnou bol v čase založenia Čínskej ľudovej republiky inštalovaný výkon vodnej energie v pevninskej Číne iba 363 300 kW.
Po vzniku Novej Číny sa vodnej energii dostalo bezprecedentnej pozornosti a rozvoja. Po prvé, niekoľko vodných elektrární, ktoré zostali z vojnových rokov, bolo opravených a prestavaných. Do konca prvej päťročnej plánovej fázy Čína postavila a prestavala 19 vodných elektrární a začala sama navrhovať a budovať rozsiahle vodné elektrárne. V tomto období bola postavená vodná elektráreň Zhejiang Xin'anjiang s inštalovaným výkonom 662 500 kilowattov, ktorá je zároveň prvou veľkou vodnou elektrárňou, ktorú Čína navrhla, vyrobila a postavila.
Počas obdobia „Veľkého skoku vpred“ dosiahli novozačaté projekty vodnej energie v Číne výkon 11,862 milióna kW. Niektoré projekty neboli plne demonštrované, čo viedlo k tomu, že niektoré projekty boli nútené zastaviť výstavbu po ich začatí. V nasledujúcich troch rokoch prírodných katastrof bolo veľké množstvo projektov pozastavené alebo odložené. Stručne povedané, od roku 1958 do roku 1965 bol rozvoj vodnej energie v Číne veľmi hrboľatý. Do prevádzky však bolo uvedených aj 31 vodných elektrární na výrobu energie vrátane Xin'anjiang v Zhejiang, Xinfengjiang v Guangdong a Xijin v Guangxi. Celkovo čínsky vodný priemysel dosiahol určitý stupeň rozvoja.
Nastal čas pre obdobie „kultúrnej revolúcie“. Hoci výstavba vodných elektrární opäť utrpela vážne rušenie a ničenie, strategické rozhodnutie o výstavbe tretej linky zároveň poskytlo vzácnu príležitosť pre rozvoj vodnej energie v západnej Číne. Počas tohto obdobia bolo do prevádzky uvedených 40 vodných elektrární vrátane Liujiaxia v provincii Gansu a Gongzui v provincii S'-čchuan. Inštalovaný výkon vodnej elektrárne Liujiaxia dosiahol 1,225 milióna kW, čím sa stala prvou vodnou elektrárňou v Číne s inštalovaným výkonom viac ako jeden milión kW. Počas tohto obdobia bola postavená aj prvá prečerpávacia elektráreň v Číne, Gangnan v provincii Che-pej. Zároveň bolo spustených alebo obnovených 53 veľkých a stredných vodných elektrární. V roku 1970 sa začal projekt Gezhouba s inštalovaným výkonom 2,715 milióna kW, čím sa začala výstavba vodných elektrární na hlavnom toku rieky Jang-c'-ťiang.
Po skončení „kultúrnej revolúcie“, najmä po treťom plenárnom zasadnutí 11. ústredného výboru, sa čínsky vodný priemysel opäť dostal do fázy rýchleho rozvoja. Zrýchlilo sa množstvo vodných elektrární, ako napríklad Gezhouba, Wujiangdu a Baishan, a oficiálne sa začala výstavba vodnej elektrárne Longyangxia s jednotkovou kapacitou 320 000 kW. Následne, v jarnom vánku reforiem a otvárania sa, sa aj čínsky systém výstavby vodných elektrární neustále mení a inovuje, čo preukazuje veľkú vitalitu. Počas tohto obdobia dosiahli významný rozvoj aj prečerpávacie elektrárne, pričom sa začala prvá fáza čerpania a akumulácie v Panjiakou, Che-pej a Kantone; rozvíjajú sa aj malé vodné elektrárne s realizáciou prvej série 300 vodných elektrární elektrifikovaných vo vidieckych okresoch; Pokiaľ ide o rozsiahle vodné elektrárne, postupne sa začala výstavba niekoľkých rozsiahlych vodných elektrární, ako napríklad Tianshengqiao triedy II s inštalovaným výkonom 1,32 milióna kW, Guangxi Yantan s inštalovaným výkonom 1,21 milióna kW, Yunnan Manwan s inštalovaným výkonom 1,5 milióna kW a vodná elektráreň Lijiaxia s inštalovaným výkonom 2 milióny kW. Zároveň sa zorganizovali stretnutia domácich expertov, ktorí predviedli 14 tém vodnej elektrárne Tri rokliny, a na program sa dostala aj výstavba projektu Tri rokliny.
V poslednom desaťročí 20. storočia sa výstavba vodných elektrární v Číne rýchlo rozvíjala. V septembri 1991 sa začala výstavba vodnej elektrárne Ertan v meste Panzhihua v provincii S'-čchuan. Po mnohých argumentoch a prípravách sa v decembri 1994 oficiálne začal významný projekt vodnej elektrárne Tri rokliny. Pokiaľ ide o prečerpávacie elektrárne, postupne sa začali aj prečerpávacie elektrárne Ming Tombs v Pekingu (800 000 kW), Tianhuangping v provincii Zhejiang (180 000 kW) a prečerpávacia elektráreň II. fázy v Kantone (12 000 000 kW). Pokiaľ ide o malé vodné elektrárne, realizovala sa výstavba druhej a tretej série elektrifikácie vidieckych okresov vodnými elektrárňami. Za posledné desaťročie sa inštalovaný výkon vodných elektrární v Číne zvýšil o 38,39 milióna kW.
V prvej dekáde 21. storočia je vo výstavbe 35 veľkých vodných elektrární s celkovým inštalovaným výkonom približne 70 miliónov kW, vrátane mnohých superveľkých vodných elektrární, ako napríklad projekt Tri rokliny s výkonom 22,4 milióna kW a Xiluodu s výkonom 12,6 milióna kW. Počas tohto obdobia sa do prevádzky uvádzalo v priemere viac ako 10 miliónov kW ročne. Najhistorickejším rokom je rok 2008, keď bol oficiálne pripojený k sieti posledný blok pravobrežnej elektrárne projektu Tri rokliny na výrobu energie a do prevádzky bolo uvedených všetkých 26 blokov pôvodne navrhnutých ľavobrežných a pravobrežných elektrární projektu Tri rokliny.
Od druhej dekády 21. storočia sa na hlavnom toku rieky Jinsha postupne rozvíjajú a nepretržite uvádzajú do prevádzky obrovské vodné elektrárne na výrobu energie. Do prevádzky boli uvedené vodné elektrárne Xiluodu s inštalovaným výkonom 12,6 milióna kW, Xiangjiaba s inštalovaným výkonom 6,4 milióna kW, vodná elektráreň Baihetan s inštalovaným výkonom 12 miliónov juanov, vodná elektráreň Wudongde s inštalovaným výkonom 10,2 milióna juanov a ďalšie obrovské vodné elektrárne. Medzi nimi dosiahla jednotlivá inštalovaná kapacita vodnej elektrárne Baihetan 1 milión kW, čo je najvyššia úroveň na svete. Pokiaľ ide o prečerpávacie elektrárne, v roku 2022 bolo v prevádzkovej oblasti štátnej siete Číny vo výstavbe iba 70 prečerpávacích elektrární s inštalovaným výkonom 85,24 milióna kilowattov, čo je 3,2-krát, respektíve 4,1-krát viac ako v roku 2012. Medzi nimi je prečerpávacia elektráreň Hebei Fengning najväčšou inštalovanou prečerpávacou elektrárňou na svete s celkovou inštalovanou kapacitou 3,6 milióna kilowattov.
S neustálym presadzovaním cieľa „dvojitého uhlíka“ a neustálym posilňovaním ochrany životného prostredia čelí rozvoj vodnej energie v Číne aj niektorým novým situáciám. Po prvé, malé vodné elektrárne nachádzajúce sa v chránených oblastiach sa budú naďalej sťahovať a zatvárať, po druhé, podiel slnečnej a veternej energie na novo inštalovanej kapacite sa bude naďalej zvyšovať a podiel vodnej energie sa bude zodpovedajúcim spôsobom znižovať. Nakoniec sa zameriame na výstavbu obrovských vodných elektrární a vedeckosť a racionalita stavebných projektov sa budú naďalej zvyšovať.